Starbucks

Nikde v európskom Starbuckse som nevidel, že by do jednotlivých okienok na pohároch niečo vpisovali. Možno to bolo tým, že som si nikdy neobjednal nič komplikovanejšie ako americano. 

Tu v USA je Starbucks braný viac ako fast-food, akurát s kávou a sem-tam sendvičom. Chodia tu ale všetci od bezdomovcov po vrchné jedno percento. Objednávok je naraz toľko, že sa nemusia zmestiť na náš objednávkový stôl, a ten, čo obsluhuje register, do štvorčekov píše dané objednávky, aby baristi (tak by som nás ale nenazýval) vedeli, čo za špecialitu idú pripravovať. Mimochodom, počas sviatkov a víkendov sú tu v Starbuckse rady až za vchodové dvere. Po dvere je to asi 20-25 ľudí. Počas Dňa Nezávislosti taká rada bola po celý deň a neubúdalo z nej.

V Európe sa človek bojí objednať čo len trošku komplikovanejší nápoj, na Vlaďu v Prahe vždy namosúrene pokukujú, keď si objednáva nízkotučné laté s bezkalorickým vanilkovým sirupom. Tu v USA je to jedna z najľahšich a najfrekventovanejších objednávok s vlastným názvom – chudé vanilkové latté (skinny vanilla latte). 

“Poprosím karamelové obláčikové macchiato so sójovým mliekom, espressom naviac a s extra karamelovým dresingom.” Keďže si takéto niečo nikdy nikto nepýta, určite niektorá z ingrediencií expirovala a v ponuke to nenájdeme. 

Keby ingrediencie aj nemali expiračnú dobu (všetko mi tu príde dostatočne umelé, aby to prežilo aj drahú Zdenu Studenkovú), v našich jazyckoch to všetko znie extrémne smiešne.

Frapučíno vanilkových bôbov = Vanilla Bean Frapuccino

Červenoočko = Red Eye (filtrovaná káva s espressom naviac)

Mangovo-dračí osviežovač = Mango Dragon Refresher

Veľmi bobuľkový ibištekový osviežovač = Very Berry Hibiscus Refresher

Studenovarná ľadová káva so solenou studenou penou = Salted Cold Foam Cold Brew Ice Coffee

Seriózne jahodové frapučíno = Serious Strawberry Frapuccino

Čo ale úplne postráda kreativitu sú názvy ako Ružový nápoj (Pink Drink – jahodový sirup/čaj a kokosové mlieko) Batika (Tie-dye – rôznofarebné prášky –  umelý hnus – s rozmixovaným mliekom a ľadom) a podobne.

Náš zákazník – náš pán: týmto heslom sa tu riadi každá prevádzka, nielen Starbucks, takže keď je niekto nespokojný s tým čo dostal, pokojne to môže vrátiť a my mu to spravíme tak ako chce, prípadne presne tak isto ako to chcel predtým, akurát znova. Alebo znova. A znova. Niektorí ľudia sú tak prieberčiví, že nechcú prijať to, čo si objednali, ani na tretíkrát. Cítia sa špeciálne. 

S týmto prístupom sú tu však riziká v podobe “vychcalých” zákazníkov, ktorí si myslia, že ovládajú vesmír. V jeden pokojný a nie príliš vyťažený deň k nám prišla zákazníčka, ktorá hovorí, že jej vanilkové latté bolo príliš vodové a chce ho spraviť znova. V ruke drží iba telefón a nervózne tam niečo skroluje. Ospravedlním sa a hovorím, že nie je problém urobiť nové (americký kolega za mnou sa ospravedlnil už piatykrát a latté má hotové). Hovorím, že by som rád videl nejaký doklad. Vraví, že mi môže ukázať bankovú transakciu na mobile. Tak sa pýtam či ju môžem vidieť, na čo sa ma spýta či si myslím, že klame. Pozriem sa jej do očí a odpoviem, že áno. Na to sa otočí a bez slova odkráča preč. 

To, že sa musíme v Starbuckse správať ku každému zákazníkovi extrémne milo so sebou prináša aj zopár nevyžiadaných fenoménov. V rámci podpory tzv. “customer connection” (spojenie so zákazníkom) máme za povinnosť sa každého pri výdaji kávy pýtať aký mal deň, čo robí v meste a podobné hovadiny (máme dokonca vylepené nejaké takéto otázky z vnútornej strany výdajného stola – aby sme sa inšpirovali). Na základe našej prívetivosti sa nájdu zákazníci, čo nám to totálne zožerú a majú pocit, že to, že sme na nich milý, znamená, že sme automaticky dobrí kamaráti. Takto ku nám neustále chodil jeden autobusár, ktorý mal pocit, že sa s ním všetci chceme kamarátiť a otravoval nám každý deň jeho rečami. Dokonca si nás popridával na facebooku. Je mi ho trochu ľúto, že nemá lepších kamarátov ako robotníkov v Starbuckse, ktorí na neho *musia* byť milý. Ešteže platil v porovnaní s ostatnými veľké dýška. 

Denný počet kalórií pre muža môjho veku je približne 2000. Naše frapučína majú štandardne 450-550 kalórií. Do každého ide niekoľko dávok takého sirupu, onakého sirupu, taká sladká báza, hentaký sladký prášok… Niektorí to berú ako raňajky alebo večeru, ale netrápi ich, že sú to úplne prázdne kalórie bez živín. Niektorí to zas berú skôr ako dezert alebo len taký zákusok od dobroty po jedle, takže nakoniec ani neviem, čo je horšie. Každopádne frapučína sú tu extrémne populárne, ostatne ako čokoľvek, kde je enormné množstvo cukru. 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *