Taiwan a Epidémie

Samo, ostaň doma.

Po oznámení, že ma vítajú na Taiwane mi zanedlho prišla správa, že celý môj výmenný pobyt v Taipei bude posunutý o dva týždne. “Naozaj tam chceš ísť, nemôžeš to nejako presunúť?”, “Ale situácia začína byť vážna, veď v Číne zavreli celé mestá”. “Dúfame, že nám sem nedonesieš nejaký nevyžiadaný darček”. Jasné, donesiem vám tak vychladenú Coronu.

funny corona memes - a visualization

Vtedy som fakt netušil do čoho idem, trochu som sa bál, ale pohodička. Bude to dobré, nakúpil som respirátory ešte pred zvýšením cien. A mal som jedno obrovské šťastie. Ako vždy.

Na letiskách v Európe žiadne rúška ani opatrenia, veď nech si s tým Ázia poradí sama. V Dubaji (kde sme si stihli spraviť výlet) bolo zopár ľudí zahalených aj rúškom. Nič veľké. Skôr opatrné. Let do Manily už prebehol s respirátorom, po rýchlom nákupe leteniek Dubai-Manila-Singapur-Taipei, pretože Manila-Taipei nám zrušili kvôli vírusu (letenky sme kupovali na check-in, nechceli nás pustiť bez letenky z Manily). Smola.

“Kámo, my sme v Ázii!”

Toto sme si zakričali asi miliónkrát, očarení sme z krajiny aj po niekoľkých týždňoch. Ale o Taiwane ako takom v inom článku.

Semester nám posunuli o dva týždne, od začiatku februára sme vyplnili asi milión dotazníkov, ohľadom toho či do krajiny prichádzame cez Čínu, Macao alebo Hong-Kong. Ak áno, mali by sme povinnú 14-dňovú karanténu. Deň po našom prílete sa karanténa nastavila aj pre Singapur (náš prestupný let). Šťastie. Ľudí s karanténovým problémom bolo dosť, pretože neskôr sa vzťahovala aj na Japonsko a Kóreu a iné. Prestal som to sledovať.

V metre sú a boli rúška bežné – ak sa človek cíti chorý, má chrípku, ale chce to rozchodiť, mal by ju nosiť, aby nenakazil ďalších ľudí. Tak sme si ich nasadili aj my, keďže v čase nášho príchodu to v krajine bolo nestále.

Akonáhle začala škola, začali sme vidieť aj ďalšie opatrenia. Svoju telesnú teplotu mám odmeranú každý deň aspoň 10krát. Kampus, o rozlohe jednoho bloku je uzavretý až na dva vstupy pre študentov a jeden do garáže. Všade sú termokamery, dvaja ľudia ju sledujú, traja držia povrchový teplomer (taká tá pištoľ, čo sa prikladá k čelu) a dvaja majú v rukách sprej s roztokom alkoholu. Aziatov je veľa, XiXi.

Rada na kontrolu teploty a dezinfekciu rúk. Taiwanci “milujú” rady.

Vstup do internátu sa obmedzil na dva vchody, vždy tu je vyškolený dobrovoľník, ktorý číha na termokameru. Naposledy nám musel aj pištoľ priložiť k čelu, lebo sme si zobrali obed z menzy von a sedeli sme na slnku. Povrchová teplota sa zvýšila. Našťastie len tá.

V škole na úvodných hodinách sa minimálne tri razy (za hodinu) spomenul vírus, jeden učiteľ nám zdelil (pravdepodobne) internú informáciu: ak sa na nejakom kurze vyskytne prípad nákazy, všetky jeho kurzy sú zrušené. Spolužiaci sedia doma. Na hodinách musíme povinne sedieť na jednom konkrétnom mieste, aby úplne izolovali, povedzme, okolie 5m. Je to skôr domienka, každopádne mi to dáva zmysel. Ak sa na škole vyskytnú dva prípady, univerzita sa zatvára. Kvôli Európe sa tak nedávno (v čase písania) už stalo v južnom meste Taiwanu a v Taipei.

Všetky prednášky a cvičenia sa nahrávajú a zálohujú. Pre prípad samoštúdia. Na toto sú tu dobre pripravení.

V menze je na každej lavici “tichá zóna” lavice sú len z jednej strany stola. Nech na seba ľudia zbytočne nepľujú. To platí aj vo výťahu, je tam zakázané sa rozprávať a všade sa na to patrične upozorňuje oznamami nalepenými na stenách a stoloch. Dokonca mysleli aj na detaily ako nalepenie fólií na tlačidlá výťahov, ktoré, predpokladám, pravidelne dezinfekujú.

Za stolom sa nerozpráva, dones si vlastný príbor, jedz na izbe, umy si ruky, vyhýbaj sa kontaktu s inými ľuďmi. Navyše som rád, že sa som tu začal jesť menej mäsa.
Prosím, vo výťaju ostante potichu, aby sa predišlo šíreniu vírusu.

Prečo je na Taiwane tak bezpečne?

Krátka odpoveď: SARS, rok 2002. Prípadne prasačia chrípka.

SARS zasiahol Taiwan vskutku kruto, avšak nie masívne. Taiwanci sa poučili: Čína klame a ich divné praktiky s jedlom tvoria vírusy.

2020, Rok Netopiera. Pre tých čo nevedia: povráva sa, že práve polievka z netopierov nakazených vírusom začala epidémiu.
2020 – rok netopiera

Poučení hnusom, ktorý sa sem dostal pred pár rokmi, taiwanská vláda zriadila centrum pre epidémie. Zatiaľ, čo sa vo Wuhane iba povrávalo o nejakom ochorení, ktoré nevedia identifikovať, okamžite začali rušiť lety do tejto oblasti. Ľudí, ktorí navštívili Čínu hodili do karantény a sledovali ich pohyb pomocou simkarty. Ľuďom sa to nepáčilo, zákon však hovoril o sledovaní len počas krízových prípadov. Bežne tu nikoho nesledujú.

Čína samozrejme usporiadala vírovú párty – oslavu čínskeho nového roku. WHO o víruse stále nič nevedelo, tak sa to dostalo von. Ale nie do Taiwanu. Oni Veľkého Brata poznajú veľmi dobre. Mimochodom, VB zakázal Taiwanu členstvo v WHO, lebo predsa patrí jemu, napriek tomu, že je Taiwan suverénna demokratická krajina. Vzťahy s VB sú tu trochu komplikovanejšie. Krajina si musela poradiť sama.

A teda že si poradila. Donedávna tu bolo pod 50 prípadov, z toho 20 vyliečených. Jeden smoliar s cukrovkou a respiračnými problémami to schytal a zomrel. Nízke číslo prípadov bolo len vďaka proaktívnym opatreniam, ktoré krajina podnikla ešte pred oficiálnym stanoviskom Číny pre WHO. Jednoducho sa poučili z krutých časov SARSu.

Vláda Taiwanu sa za občanov postavila jednoznačne lepšie ako u nás. S rúškami sa zakázalo obchodovať, vláda nariadila zákaz exportu, zvýšenie ich produkcie a začala skupovať všetky rúška vyrobené v krajine. Každý občan má tri rúška za týždeň zadarmo, každý deň sú rúška k dispozícii za jednotnú (nízku – 0,15 EUR) cenu v celej krajine. Rady sa stoja o 10 ráno, keď ich dodávajú do lekární.

Super, no nie? Naozaj sa o svojich občanov postarala. Bohužiaľ, v čase písania článku sa do krajiny vrátili nezodpovední krajania z výletov do Európy, ktorým nákazu potvrdili. Vyzerá to na druhú vlnu nákazy, a to len kvôli lacným letenkám. Smola. Nedá sa už veriť ani Európe? Alebo ako to, teda je?

Je to o kultúre.

Taiwanci sú veľmi poddajný národ, ktorý dôveruje svojej vláde. Ak niekto má byť v karanténe, tak v nej isto aj ostane. Ak je niečo nakázané, tak to spraví. Ak je niečo zakázané, nebude to robiť. Niekedy je to na úkor osobného komfortu a času, jednoducho však všetky nariadenia rešpektujú (samozrejme, výnimky existujú – hovorím o mase). Predstavte si krajinu malú a hornatú ako Slovensko, ale skoro 5krát ľudnatejšiu. Pravidlá sa jednoducho musia dodržiavať. Aspoň v najzaľudnatejších miestach (o nedodržiavaní inokedy).

Príklad: Nikde som nevidel Taiwancov prechádzať cez cestu, keď svieti červená. Ani keď nevidno žiadne autá na ceste. Proste čakajú pred prechodom. Potom sa tu zrazu zjavia štyria chlapci z východnej Európy a cestu prebehnú aj keď sa auto už približuje. Keď je cesta prázdna ani sa poriadne nepoobzerajú. Takí proste sme (stále chodím na červenú).

Mám teda obrovské šťastie, že som sa ocitol v tak pripravenej a skvele fungujúcej krajine. Je tu bezpečne a je to cítiť. Vírus sa tu snažia zubami nechtami držať pod kontrolou, zdravotníctvo majú na vysokej úrovni a vláda robí rozumné opatrenia. Rovnako ako všetky verejné inštitúcie. Preto by sme si mali z tejto fungujúcej demokracie brať príklad a byť k sebe ohľaduplní. Aj za cenu osobného nepohodlia. Tak to, prosím, doma nejako v zdraví vydržte.

Odporúčam čítať:

Relevantné zdroje: